Lesan

Lucia Zienkovská

Keď som bol malý, mal som psa. Bol to krásny slovenský ovčiak. Bol čisto biely. Mal nádherné veľké čierne oči. Nakoľko sme bývali pod lesom, dali sme mu meno Lesan. Kým bol malý, chodievali sme s ním na prechádzky do lesa a do blízkeho okolia. Najradšej mal, keď sme s ním chodievali na prechádzky k neďalekému jazeru. Rád sa tiež preháňal po blízkych lúkach, na ktorých sa pásli ovce. Keď podrástol, trocha zlenivel. Raz v zime, keď mal 3 roky, otec mi poradil, aby sme ho zapriahli do saní. A tak sme ho zapriahli a išli sme s otcom na prechádzku. A Lesan ma pekne po chodníčku ťahal. A tak sme sa každú zimu vozili, až kým sa nestala nehoda. A tá nehoda sa stala takto: Keď som raz prišiel zo školy domov, rodičia ešte neboli doma, zapriahol som si Lesana do saní sám. A šli sme sa sánkovať. Hore briežkom ma Lesan ťahal, a dole briežkom utekal vedľa mňa. Raz, ako tak behal okolo mňa, sa nešťastne šmykol a spadol rovno pod sane. Nestihol som zabrzdiť a prešiel som mu cez krk. Vzal som ho ihneď domov, ale na ťažké následky večer Lesan skonal. Bolo mi za ním veľmi smutno, a veľmi ma mrzelo, čo sa stalo. I napriek mojej nezodpovednosti mi otec o mesiac daroval nového psa, ktorému sme tiež dali meno Lesan. Táto nehoda sa stala môjmu otcovi pred 42 rokmi. Mal vtedy 8 rokov.

Tento príbeh mi porozprával môj otec Stanislav Zienkovský.

Príspevky neprešli žiadnou pravopisnou ani obsahovou úpravou. Za text sú zodpovední uvedení žiaci. Uvedené názory nemusia byť totožné s názorom učiteľa. Aj ich pravopisné chyby sú výpovednou hodnotou o úrovni ovládania pravopisu v danej dobe :)