Bruno dedkov záchranca

Miroslava Vargová

Tento príbeh sa stal v období druhej svetovej vojny. Dedko mal vtedy skoro šroky .Ľudia na dedinách si v tomto období stavali úkryty, takzvané bunkre. V prípade núdze si tam odkladali a skrývali potraviny a iné veci na prežitie .Niekedy sa tam skrývali aj oni. Tieto bunkre boli vykopané do zeme a zamaskované tak , aby ich nebolo vidno .Takisto aj dedkovi rodičia mali v zadu na záhrade vykopaný bunker .Táto udalosť sa stala na jar po zime ,keď sa roztápal sneh .Snehu bolo oveľa viac ako je dnes .Toho snehu bolo tak veľa ,že deti si robili tunely a chodbičky v snehom . Jeden z tých tunelov vyústil , až k bunkru na dedkovej záhrade. V tom čase už sa schyľovalo ku koncu vojny a v bunkre už okrem vody z rozpusteného snehu nebolo nič .A môj dedko ako veľký zbojník stále niečo vystrájal ,ako každý chlapec . Stále mal so sebou svojho psíka Bruna . Ten ho sprevádzal na každom kroku . Stále sa naháňali ,behali po záhrade po poli .alebo nemecký vojaci ,ale veľmi sa zľakol a bežal sa pred nimi rýchlo skryť .A to sa dedkovi stalo skoro osudným. Dedko sa rozbehol smerom ku bunkru a Bruno sa rozbehol za ním .Zrazu dedko zakopol a pošmykol sa a Bruno nechtiac narazil do neho . Dedko spadol do bunkru .Voda v ňom bola síce malá ale dedko ešte menší.Začal sa topit a kričal .Bruno mu chcel pomôcť tak za ním skočil a začal silno štekať aby niekoho privolal na pomoc .Na veľký krik a štekot pribehol sused,ktorý rýchlo privolal rodičov ,a tí spoločnými silami mokrého a podchladeného dedka so psíkom vytiahli von .Bolo tam kriku ale hlavne radosti ,že to tak dopadlo a nič sa im nestalo.

Ako tak čas letel ,dedko dovŕšil 18 rokov .V tom období za čias komunistického zriadenia bola povinná základná vojenská služba .Môj dedko nastúpil ako vojak ma Dunajplavbu v štúrove v roku 1963.Hliadkovali situáciu na rieke Dunaj a sprevádzali „ nepriateľské kapitalistické lode“ a sledovali na hraničnom prechode narušitelov hraníc .Vojenská služba prebiehala bez väčších problémov až prišiel rok 1965.Vtedy v máji po veľkých dažďoch sa roztrhla hrádza v čunove a nastali veľké záplavy ,podobné ako teraz.Vtedy mali všetci vojaci pohotovosť a na člnoch vozili vrecia s pieskom ,robili z nich hrádze a pomáhali zachranovať ľudí ,zvieratá a proste všetko čo bolo potrebné .Medzi zachránenými zvieratkami bolo aj veľa psíkov a dedko sa tak nepriamo odvdačil aj svojmu psíkovi,ktorý sa mu snažil pomôcť v detstve .

Ja Miroslava Vargová som sa pýtala mojho dedka Jozefa Blaška.

Príspevky neprešli žiadnou pravopisnou ani obsahovou úpravou. Za text sú zodpovední uvedení žiaci. Uvedené názory nemusia byť totožné s názorom učiteľa. Aj ich pravopisné chyby sú výpovednou hodnotou o úrovni ovládania pravopisu v danej dobe :)