Blesk

Frederika Soloninková

18. júl 1985. Mala som meniny. Ráno svietilo slnko a bolo pekné počasie. Zrazu sa rozpršalo. Keďže voda nemala kam odtekať šla som von. Obula som si gumáky (gumené čižmy) a zobrala som motyku. Robila som cestičku pre vodu, aby odtiekla z dvora preč. Zazrela som blesk Zasiahol ma elektrický prúd z blesku. Sčernela som. Vbehla som dnu. Moja babka ma zachytila. Trochu ju striasol prúd. Zvyšok dňa si nepamätám. Spomínam si až na večer ako som ležala v posteli a všetci sa so mnou rozprávali aby som nezaspala lebo keď som zavrela oči videla som blesk. Potom neviem ako ale zaspala som. Na druhý deň sme šli do nemocnice. Doktor mi povedal, že ma zasiahol elektrický prúd z blesku. Mala som šťastie lebo som mohla ostať čierna. Týždeň som ležala v Detskej Fakultnej nemocnici v Košiciach. Mala som problém pohnúť ľavou rukou. Mám trvalé následky. Ľavú ruku mám podstatne slabšiu ako pravú. A ešte dlho po údere blesku som sa nemohla dotknúť vypínačov, žiaroviek a podobne.

Pýtala sa Frederika Soloninková svojej mamky Kamily Soloninkovej.

Príspevky neprešli žiadnou pravopisnou ani obsahovou úpravou. Za text sú zodpovední uvedení žiaci. Uvedené názory nemusia byť totožné s názorom učiteľa. Aj ich pravopisné chyby sú výpovednou hodnotou o úrovni ovládania pravopisu v danej dobe :)