2. svetová vojna

Michaela Peťová

Moja babka Mária sa narodila v malej dedinke neďaleko ukrajinských hraníc. Keď bola moja babka malé dievčatko, veľakrát počula príbeh, ktorý sa stal niekedy v roku 1945. Za prvej republiky žilo v tejto doline veľa Židov, ktorých fašisti v čase vojny odvliekli do koncentračných táborov. Domov sa ich vrátilo len zopár, zúbožených, zničených. Ani sa nestačili pozbierať a už ich zasiahol druhý hrozný úder. V ten večer mali dajaký sviatok. Spievali, besedovali, radovali sa ,že prežili tú strašnú vojnu. Do obce vtrhla po zuby ozbrojená banda vrahov od blízkej hranice s Poľskom a Ukrajinou. Prišli naisto, pod rúškom noci, zabiť Židov. Neznámy udavač ich nasmeroval k domu krčmára a obchodníka. Stál uprostred dediny. Tej mrazivej noci zabili veľa ľudí. Dcéra krčmára tú hrôzu prežila a odsťahovala sa do USA. Nikdy sa sem nevrátila..." Podľa babičky sa v poslednom okamihu skryla pod perinami na posteli a prežila. Keď bolo po všetkom, schovala sa u známych, ktorý ju deň nato potajomky odviezli do Humenného a odtiaľ sa už vypravila za more, do Ameriky. Zabitých Židov najprv pochovali na cintoríne v obci, neskôr však vykopali a telá pochovali v Snine.

Hovorila babka Mária Vohárová, vnučke Michaele Peťovej.

Príspevky neprešli žiadnou pravopisnou ani obsahovou úpravou. Za text sú zodpovední uvedení žiaci. Uvedené názory nemusia byť totožné s názorom učiteľa. Aj ich pravopisné chyby sú výpovednou hodnotou o úrovni ovládania pravopisu v danej dobe :)