Rok 1969

Lucia Onderová

V jedno augustové ráno sme počuli mimoriadnu správu,ktorá nás trochu vystrašila.Hlásili,že nás obkľúčili ruskí vojaci.Mestá boli plné tankov a lietadlá krúžili nad nami.Veľmi sme sa báli,že bude 3.svetová vojna.Ľudia čo pracovali v štátnej správe už skoro ráno dostali telefonáty,aby sa dostavili do najbližších miest a to do Sobraniec,Michaloviec,Trebišová a do Košíc,aby aj naši vojaci boli pripravený.Cez našu dedinu prechádzali tanky z ruskými vojakmi.Najviac boli vystrašené deti.Väčšinu času sme sa zdržiavali doma,lebo sme sa báli o seba a o svoje deti.Počuvali sme správy,že vo veľkých mestách sa strieľalo a zahynulo veľa ľudí.Boli aj takí odvážlivci,ktorí utóčili kameňmi no bohužiaľ prišli o svoj život.Ten strach sme prežívali asi týždeň.Ľudia sa báli,že to bude trvat dlhšie a začali si robiť zásoby potravín,aby si mohli rodinu zabezpečiť,keby to bolo potrebné.Po týždni rusi začali od chádzať z nášho územia.Po 15 dňoch sme si konečne všetci vydýchli.

Pýtala sa Lucia Onderová svojej babky Kataríny Ferencovej.