Pamätník 2. svetovej vojny!

Ľubomíra Kizivátová

Môj dedko sa narodil v roku 1939 v krásnej dedinke Lúčky. Svoje útle detstvo prežíval počas celej 2. svetovej vojny. Keď sa vojna chýlila ku koncu, dedko začal chodiť do 1. ročníka l´udovej školy. V tom období nebola elektrina, ani rádio všetká mládež žujúca na dedine svoj vol´ný čas trávila od rána do večera vonku v prírode. Dedkov dom bol na konci dediny a vedl´a už boli len polia. Postupujúca sovietska armáda na týchto poliach mala zriadené obrovské vojenské skladisko z ktorého Sovieti zásobovali svojich spoludruhov na frontovej čiare. Preto dedko so svojimi kamošmi a bratom poznali každý ostrý náboj. Napríklad: puškový, samopalový, delostrelecký, mínometný... Pretože, skladisko nebolo dostatočne strážené, chlapci si robili určité zásoby z ostrej munície. Ako napríklad uvádza, že na dedinách v nedel´u sa išlo do kostola a po návrate z kostola bolo vol´no. Každý mal svoj program podl´a vlastného uváženia. Aj partia chlapcov zobrala truhlicu zo svetlicami, v ktorej sa nachádzala rôzna farba: červená, zelená, modrá, biela. Keď to chlapcov lákalo použiť, rozložili si oheň a na uhle z kapsl´ov (zapal´ovačov) poukladali rôzne farby svetlice a keď sa kapsl´a nahriala, začali rakety explodovať (vylietať do vzduchu) dalo sa to prirovnať k ohňostroju. Asi v prievehu 5- minút po explózii už nad chlapcami bolo ruské prieskumné lietadlo. Im neostávalo nič iné, len zobrať nohy na plecia a skryť sa do záhrad. Keďže, bol dostatok pušného prechu, tak si robili plameňomety alebo kaťuše. Železnú trubku pod štirycaťpäť stupňovým uhlom zapichli do zeme, trúbku naplnili pušným prachom a ako bola trúbka plná, zapalili. Keď bol uvol´nený otvor len na vrchu, plameň šl´ahal až do výšky 2 m (metrov). Pri dedinke Lúčky tečie Čierna voda. Ustupujúca nem. armáda urobila na rieke hrádzu. Voda sa vyliala z koryta von a vrch hrádze nemeckí míneri v dĺžke 1 km (kilometra) hrádzu zamínovali pechotnými našl´apnými minami. Na jar koncom Apríla začiatkom Mája chodila partia chlapcov našl´apné míny vyberať a likvidovať. Pretože, v tom období l´udovú školu navštevovalo 8 ročníkov a preto, že pre nich mladších prvákov nobol problém získať odbornosť rozborky vojenskej pištole, môj dedko je dodnes povďačný všemohúcemu, že na neho nedopustil zranenia.

Pýtala sa Ľubomíra Kizivátová.

Príspevky neprešli žiadnou pravopisnou ani obsahovou úpravou. Za text sú zodpovední uvedení žiaci. Uvedené názory nemusia byť totožné s názorom učiteľa. Aj ich pravopisné chyby sú výpovednou hodnotou o úrovni ovládania pravopisu v danej dobe :)