Rok 1968

Martin Kadilák

Nastala politická reforma riadenia štátu. Ľudia túto reformu veľmi radi uvítali. Tieto reformy v Československu sa nepáčili vtedajším spojencom v rámci Varšavskej zmluvy preto ,že to považovali za kontrareformu hoci skoro všetci občania Československej republiky s týmito novými reformami súhlasili a stáli za nimi. Spojenci Varšavskej zmluvy sa rozhodli tieto reformy podľa nich kontrareformy zastaviť vojnovým obsadením Slovenska. Stalo sa to 21.augusta 1968 z čoho sme boli ako hovorí starý otec veľmi prekvapený preto, že sme neverili, že po viacerých jednaniach našich činiteľov sa toto stane. Raz, keď sa môj starý otec vracal vo večerných hodinách z Dargova domov videl obrovský pás svetla ,boli to ruské vojská v kolóne a tvorili jeden obrovský pás svetla. Vzhľadom na to, že sme dňa 21.8.1968 boli obsadení v našom meste Sovietskou armádou sme sa proti tomu každý nejakým sp ôsobom bránili a to predovšetkým tým ,že sme písali plagáty a ukazovali okupačným vojakom, že u nás nebola žiadna kontrarevolúcia a, že tieto reformy boli demokratizačný proces. Vzhľadom na to, že starý otec vedel dobre po rusky stretával sa na námestí s ruskými vojakmi a rozprával s nimi a vysvetľoval im o nesprávnom rozhodnutí ich vedenia obsadiť Československú republiku a zatvoriť Dubčeka a Svobodu. Nemohli sme bojovať zbraňami iba vysvetľovaním našich postojov. Samozrejme Sovietský vojaci do toho nevideli, ale vyšší dôstojníci obhajovali svoje rozhodnutie Moskovských vedení a my s transparentom v ruke sme vysvetľovali situáciu, ktorá nastala na vedení nás a Moskvy o čom nemali dôstojníci ani tušenie. Starý otec ako riaditeľ podniku dal voľno 2 dni s tým, aby všetci vyšli do ulíc s transparentmi proti okupantom, aby takto prejavili svoj nesúhlas s vtedajšou situáciou. Vzhľadom na to, že sme mali možnosti projekčnej techniky dal príkaz projektantom aby natlačili projekty a dávali ich ľuďom v dave a meste .Vojensky sme nemohli zasahovať a vláda to tiež zakázala...čo by viedlo ku strašnej katastrofe. Jeden zo zážitkov asi 2 . deň po okupácii si starý otec spomenul: Vo večerných hodinách boli na Špitálskej ulici, keď zrazu sme počuli ako sa pri pošte strieľa všade lietali svietiace guľky. Rýchlo sme bežali s košíkom v rukách v ktorom bol môj 6 mesačný otec medzi panelové domy aby nás nezasiahla guľka. Všade boli tan ky , Vojenské autá a občania. Takýchto scén bolo vraj veľa, keď znenazdajky nastala streľba aj keď neoprávnene do ľudí z holými rukami. Pri jednom takom rozhovore sa stretli s generálom, alebo plukovníkom, ktorým keď sme začali presviedčať o našej pravde tak sa roztriasli ruky preto, že si mysleli, že v tranzistore máme bombu. Boli veľmi prekvapení, keď sme im vysvetľovali, ako sme ich mali radi starali sa o ich cintoríny nosili im kvety. Bolo to presne pred budovou terajšej mladosti. Spomína: môj starý otec na rok 1968

Podľa spomienok môjho starého otca na rok 1968: