Podľa spomienok môjho starého otca na rok 1968

Samuel Kadilák

Nastala politická reforma riadenia štátu .Ľudia túto reformu veľmi radi uvítali. Tieto reformy v Československu sa nepáčili vtedajším spojencom v rámci Varšavskej zmluvy preto , že to považovali za kontra reformu hoci skoro všetci občania Československej republiky s týmto novými reformami súhlasili a stáli za nimi. Spojenci Varšavskej zmluvy sa rozhodli tieto reformy podľa nich kontra reformy zastaviť vojnovým obsadením Československa. Stalo sa to 21 augusta 1968 z čoho sme boli ako hovorí starý otec veľmi prekvapený preto , že sme neverili , že po viacerých jednaniach našich činiteľov sa toto stane. Raz , keď sa môj starý otec vracal vo večerných hodinách z Dargova domov videl obrovský pás svetla. Vzhľadom na to ,že sme dňa 21.8.1968 boli obsadení v našom meste sovietskou armádou sme sa proti tomu každý nejakým spôsobom bránili a to predovšetkým tým , že sme písali plagáty a ukazovali okupačným vojakom , že u nás nebola žiadna kontrarevolúcia a , že tieto reformy boli demokratizačný proces. Vzhľadom na to , že starý otec vedel dobre po rusky stretával sa na námestí s ruskými vojakmi a rozprával sa s nimi a vysvetľoval im o nesprávnom rozhodnutí ich vedenia obsadiť Československú republiku a zatvoriť Dubčeka a Svobodu.

Nemohli sme bojovať zbraňami iba vysvetľovaním našich postojov. Samozrejme sovietsky vojaci do toho nevideli ale vyšší dôstojníci obhajovali rozhodnutie Moskovských vedení a my s transparentom v ruke sme vysvetľovali situáciu , ktorá nastala na jednaní nás a Moskvy o čom nemali dôstojníci ani tušenia. Starý otec ako riaditeľ podniku dal voľno 2 dni s tým aby všetci vyšli do ulíc s transparentmi proti okupantom aby takto prejavili svoj nesúhlas s vtedajšou situáciou. Vzhľadom na to , že sme mali možnosti projekčnej techniky dal príkaz projektantom aby natlačili plagáty a dávali ich ľuďom v dave a v meste. Vojensky sme nemohli zasahovať a vláda to tiež zakázala, čo by viedlo ku strašnej katastrofe. Jeden zo zážitkov asi na 2 deň po okupácii si starý otec spomenul: Vo večerných hodinách boli na Špitalskej ulici , keď zrazu sme počuli ako sa pri pošte strieľa všade lietali svietiace guľky. Rýchlo sme bežali s košíkom v rukách, v ktorom bol môj 6 mesačný otec medzi domy aby nás nezasiahla guľka. Všade boli tanky, vojenské autá a občania. Takýchto scén bolo vraj veľa, keď z nenazdajky nastala streľba aj keď neoprávnene do ľudí z holými rukami. Pri jednom takom rozhovore sa stretli s generálom , alebo plukovníkom , ktorého keď sme začali presviedčať o našej pravde, tak sa mu roztriasli ruky preto , že si myslel , že v transparentoch máme bombu. Boli veľmi prekvapení keď sme im vysvetľovali, ako sme ich mali radi, starali sa o ich cintoríny ,nosili im kvety. Bolo to tesne pred budovou terajšej Mladosti.

Pýtal sa Samuel Kadilák svojho starého otca Michala Kadiláka.

Príspevky neprešli žiadnou pravopisnou ani obsahovou úpravou. Za text sú zodpovední uvedení žiaci. Uvedené názory nemusia byť totožné s názorom učiteľa. Aj ich pravopisné chyby sú výpovednou hodnotou o úrovni ovládania pravopisu v danej dobe :)