Spomienky na rok 1968

Alena Jančárová

Bývali sme v Sobranciach a v tom čase som mala päť rokov. V noci 21. Augusta 1968 som sa zobudila na veľký hukot. Boli len 4 hodiny ráno a otec krátko predtým odišiel do práce. Od mamy som sa dozvedela, že ten hukot spôsobujú ruské tanky. Prechádzali po hlavnej ceste smerom na Michalovce. My sme bývali na Mierovej ulici neďaleko hlavnej cesty, a preto sme tanky mohli vidieť aj z nášho balkóna. Dodnes sa pamätám na strach v očiach mojej mamy v to ráno, pretože si myslela, že bude opäť vojna. Veľmi sa bála, že otec sa nevráti z roboty a ona ostane doma sama s dvoma deťmi. Otec totiž pracoval v Chemku, čo bol strategicky dôležitý podnik, pretože sa v ňom vyrábali aj zbrane a výbušniny. Bol vedúci zásobovacieho odboru, preto musel zabezpečovať dostatok surovín na výrobu. V prípade vojny teda hrozilo, že by musel v práci ostať dlhšie, lebo by ho nepustili domov. Mama celý deň robila zásoby základných potravín, ako sú napr. cukor, múka, ryža... Všade bola panika, v obchodoch boli dlhé rady a niektoré veci sa už ani nedali zohnať. Všetci si totiž robili zásoby na vojnu. Na ďalší deň už boli síce tanky preč, ale ľudia sa stále báli, lebo nevedeli, čo ich čaká. Všade bola neistota.

Pýtala sa Alena Jančárová svojej mamy Zlatice Jančárovej