Kaštieľ Andrássyovcov v plameňoch

Natália Ivanková

Tento príbeh mi vyrozprával moj dedko ktorý má 72.rokov a vtom čase bol ešte malý chlapec. V živote sa stávajú rôzne situácie,ktoré sa skrývajú v pamäti natrvalo.Nie je ich málo.No,viac si spomínam,keď som mal 9.rokov,na veľký požiar Humennského kaštieľa,v ktorom tom čase bola lesnícka škola a aj ubytovňa pre vojakov strážnej služby.Niektoré priestory bole ešte neobývané,ale s nábytkom predošlého majiteľa.V jedno jarne ráno roku 1947 nás prebral z myšlienok čo budeme robiť,hluk ľudí a krik ,,Kaštieľ horí!´´ Keďže sme bývali od neho asi 100.metrov,vybehli sme na ulicu a pri pohľade na vysoko šľahajúce plamene a hustý dym,som sa veľmi bál a silno plakal v obave že,plamene zasiahnu aj okolité domy,ktoré boli ne´daleko kaštieľa a môžu zasiahnúť aj dom v ktorom sme po návrate z vojny bývali,lebo vial silnejší vietor.Teplo z toho požiaru bolo dosť ďaleko.Len niekoľkí odvážlivci sa osmelili ísť bližšie k požiarisku a pozrieť si prácu,alebo námahu hasičov uhasiť veľmi silný požiar.Tento sa im zlikvidovať nepodarilo,lebo na uhasenie takého silného požiaru prístroje nemali.Strecha kaštieľa zhorela.Až po niekoľkých rokoch strechu obnovili s malými úpravami.

Natália Ivanková(6.A)sa pýtala svojho dedka(Jozef Svčo).

Príspevky neprešli žiadnou pravopisnou ani obsahovou úpravou. Za text sú zodpovední uvedení žiaci. Uvedené názory nemusia byť totožné s názorom učiteľa. Aj ich pravopisné chyby sú výpovednou hodnotou o úrovni ovládania pravopisu v danej dobe :)