Spomienky z 2. svetovej vojny

Martina Hospodárová

Keď začala 2. svetová vojna, mala som 8 rokov. Ako dieťa som ešte nerozumela, čo nás čaká. Až jedného dňa začali v dedine Čečehov vyzváňať zvony. Ľudia sa zbehovali. Dozvedeli sa , že je mobilizácia. To znamená, že chlapi od 18 rokov sa majú dostaviť na určité miesto, odkiaľ ich brali do kasárni a z kasárni na front. Na fronte sa dostali do bojových línií. Vojna pokračovala. Nemci napredovali a dostali sa až pred Moskvu. Boli urpútne boje o Stalingrad. Potom Rusom prišli na pomoc Američania a Nemcov zahnali späť. Nemci postupovali naspäť. My ako deti sme za dedinou chodili počúvať ako dunia delá a bombardujú Užhorod a iné mestá. Fronta sa rýchlo blížila k Čečehovu a Michalovciam. Rodičia boli nútení vykopať do zeme úkryt, kde sme sa počas prechodu fronty skrývali. V lesoch bolo plno Partizánov. Raz, keď sme všetci spali, okolo jednej v noci nám ktosi vylomil dvere. Boli to asi siedmi Nemci. Mierili na nás s automatmi a pýtali sa nás, či sa u nás neskrývajú Partizáni. Bol to pre nás šok a hrozný zážitok. Už sme si mysleli, že nás pozabíjajú. Prehľadali celý byt, ale nič nenašli. Ako prišli, tak aj odišli. Najviac som sa bála bombardovania. Fronta u nás trvala asi 3 dni. Nemci odišli a začali prichádzať Rusi. Bolo ich strašne, strašne veľa a boli medzi nimi aj malí, jedenásťroční chlapci. Medzi vojakmi boli aj ženy (soldánky), ktoré prezývali barišne. Pri bombardovaní zahynul môj spolužiak. Bol vonku, hral sa a dopadla naňho črepina, ktorá mu roztrhala celé brucho. Volal sa Mikuláš. Bolo ho treba pochovať. Truhlu urobili zo starých dosiek a niesli na cintorín. Keď sprievod išiel dedinou, zase začala paľba. Nechali ho uprostred cesty a ľudia sa rozutekali do úkrytov. Keď streľba prestala, odniesli ho na cintorín a pochovali. Dodnes vidím ten obraz hrôzy. Nemci po sebe zanechali kopu mín. Mnohým to odtrhlo nohu, alebo ich to zabilo. Nemci vyhnali ľudí na evakuáciu. Michalovce ostali ľudoprázdne. Bol november 1944. Ja som už urobila skúšky do gymnázia a v marci sa začal školský rok. Prvý rok som chodila 4 mesiace a ešte si pamätám na Michalovský most cez Laborec. Bol krásny, mal dva velikánske oblúky. Nemci ho podmínovali a vyhodili do vzduchu. Bola to veľká skaza. Mesto bolo rozbombardované a zničené. V meste sa už pomaly začal normalizovať život, ale vojna s ešte neskončila. Ešte aj Užhorod patril Česko-Slovensku a iné mestá na Podkarpatskej Rusy. Po skončení vojny v 45. roku zasadala veľká svetová trojka Stalin, Churchil, Truman a rozdelili Európu. Nás pridelili k východnému bloku. Vo februári 1948 prevzali moc komunisti a začala hrozná totalita.

Pýtala sa Martina Hospodárová svojej babky Margity Hospodárovej.