Druhá svetová vojna

Martina Harmanová

Moja prababka pochádzala zo siedmych súrodencov- 6 dievčat a jeden chlapec. Bývali vo vtedajšej Sevľuši, dnešný Vinograd.(dnes Ukrajina - poznámka učiteľa) Počas druhej sv. vojny mala moja babka približne 5-6 rokov. V meste Užhorod, v dome, v ktorom bývali bola na prízemí nemocnica. Privážali do nej ranených, mŕtvych odvážali do pivnice. Nemeckí dôstojníci nosili deťom čokolády, konzervy. Zdržali sa u nich asi 2-3 dni. Hneď po odchode Nemcov prišli Rusi. Babka bývala blízko letiska, neďaleko sa strieľalo s kaťušami, bolo to v noci. Pred náletom prišli na koni Ruskí kozáci (resp. DONSKÍ KOZÁCI) a chvíľu po ňom prišili Ruskí vojaci. Zobrali im všetky hodinky, museli ich skrývať pod matrace, brali dobytok aby mali čo jesť. Rusi boli značne zaostalí. Nemali také vybavenie ako Nemci. Ruské vojačky varili pre mužov na dvore vo veľkých hrncoch. Ruskí dôstojník im povedal, že ľudí je veľa, preto môžu umierať i vraždiť. Večer si na dvore spievali a hrali na harmonike. Prababkin brat Míša bol vojakom. V boji pri Ružomberku m vystrelili oko. Neskôr bol prevezený do Moskvy, kvôli operácií. Po niekoľkých mesiacoch sa vrátil domov so skleneným okom.

Pýtala sa Martina Harmanová svojej babky Kataríny Havrilovej rod. Králikovej.