Príchod Rusov

Zuzana Ferencová

September roku 1968. Ráno sme sa zobudili a v ranných správach v rádiu o 5:30 hlásili mimoriadne správy, že nás obkľúčili ruské tanky a lietadlá s ruskými vojakmi. Všetci sme boli z toho vystrašení, že zažijeme 3 sv. vojnu. Niektorých ľudí, čo robili v štátnej správe už skoro ráno zmobilizovali, aby sa dostavili ihneď napr. do Košíc , Trebišova , Sobraniec , Michaloviec a aby aj naši vojaci boli pripravení na útok. Cez dediny prechádzali tanky a vojaci , nad nami prelietavali ruské lietadlá. Všetci sme sa báli, najmä deti. Väčšinou sme sa zdržiavali vo svojich domoch, lebo sme sa báli vyjsť na dvor alebo do záhrady. Celý deň , mal každý zapnuté rádio , pretože každých 15 minút hlásili mimoriadne správy , že čo sa deje vo väčších mestách napr. že do Košíc alebo Bratislavy už dorazili ruské tanky a vojaci , a že nastala prestrelka , a nato doplatili aj civilisti. Niektorý odvážlivci boli schopný útočiť aj kameňmi na tanky , a pritom prišli o život. Toto všetko trvalo asi týždeň. Ľudia panikárili , v obchodoch kupovali zásoby potravín , lebo sa báli , že to bude trvať dlho. Naša rodina si tiež urobila veľké zásoby , ale nebolo to potrebné. Asi o ten týždeň sme v rádiu počuli , že tanky s ruskými vojakmi už pomaly odchádzajú a sťahujú sa z našich miest . Po 2 týždňoch po ich odchode sme si všetci vydýchli.

Pýtala sa Zuzana Ferencová svojej babky Kataríny Ferencovej , vtedy 27-ročnej.