Komunizmus

Matej Choutka

V čase keď „padol“ komunizmus som práve začala chodiť prvým rokom na vysokú školu. Komunizmus si teda pamätám iba ako dieťa resp. puberťáčka. Asi najkrajšie zážitky mám na pionierske tábory a letné a zimné dovolenky s rodičmi a súrodencami. Do pionierskych táborov som chodievala každý rok a niekedy aj dvakrát. Prvý krát som bola spolu s mojou mladšou sestrou. Ja som mala 7 a ona 6 rokov. Boli sme na Balatone a naša teta tam bola vedúcou. Keďže sme boli najmladšie všetci sa o nás starali. Po skončení 5. ročníka som bola v Kyjeve. Cesta tam a späť bola neskutočná aj keď z dnešného pohľadu otrasný výlet – cestovali sme skoro dva dni vlakom. Keďže vtedy bol problém s vycestovaním do zahraničia - cestovalo sa na akési doložky, naši rodičia s nami chodievali na dovolenky po Slovensku. Precestovali sme vari každý kút. Bol to taký akoby rodinný zvyk – v lete sme chodievali na turisticko – poznávacie výlety a v zime zasa lyžovať. Keďže som komunizmus prežila ako žiačka asi najviac zážitkov mám v spojených so školou. Najhoršie asi boli prvomájové pochody, ako sme niekedy aj dva dni „trénovali“ ako máme pochodovať a chudáci spolužiaci, ktorí museli niesť nejakú tú zástavu. A na jeseň zasa lampiónové pochody po námestí. A to nehovorím o pracovných sobotách, ktoré sme my žiaci museli tráviť v škole. Na strednej škole sme zasa každý rok na brigády. Jeden rok - asi som bola druháčka sme boli dva týždne oberať jahody. Bolo to fajn - ale iba prvé tri dni. Najedli sme sa, ale potom sme ich už nechceli ani vidieť. Každého boleli nohy – z nekonečného počtu drepov pri oberaní a niektorých aj brucho z prejedenia. Ale stále to bolo lepšie ako keď nás jeden rok poslali zbierať mrkvu – tá bola dobrá iba ak na ohadzovanie, čo sme pravdaže robili a učitelia šaleli. No asi najhoršie v porovnaní so súčasnosťou bolo to, že ako maturanti sme si mohli podať iba jednu prihlášku na vysokú školu. Takže keď som sa mala rozhodnúť kam a čo chcem študovať, musela som veľmi rozmýšľať, pretože ďalšia príležitosť by bola až o rok. Keď som dostala prihlášku na vysokú školu a prišla s ňou domov , aby som sa poradila s rodičmi. Nevedela som sa totiž rozhodnúť či mám ísť na medicínu alebo na právo. No keď som svoje návrhy predniesla rodičom dostala som veľmi jasnú odpoveď. Povedali mi že ani na jednej z týchto škôl nemajú také známosti aby mi zaručili že budem prijatá a dali mi na výber dve alebo tri školy, o ktorých vedeli že na ne sa určite dostanem. Strašne ma to vtedy nahnevalo, pretože keby som mala zlé známky nepovedala by som ani pol slova, ale gymnázium som prechádzala z dvoma – troma dvojkami. A najhoršie na tom bolo to, že spolužiaci, ktorí mali horší prospech ako ja sa na tie školy dostali - ale moji rodičia nemali tie správne známosti.