Druhá svetová vojna

Radka Bačíková

Večerami nam chodili popod okna partizáni a sledovali či niesme spojeny s fašistami.Zvečera do rána prišla fronta ktora trvala asi 1 mesiac.Utekali sme pešky s taškami v rukach z Fekišoviec-okres Sobrance do Malčic za rodičmi a mojou dcérou ktora mala vtedy len 4 roky.Nemci ustupovali ale Rusi stale utočili a my sme sa hazdali do prikop a vsade kde sa dalo ukryt.Trvalo nam to 1 cely den a bolo to voľačo strašne.Kedze fronta tam stala tak naši chlapi z dediny zutekali kde sa dalo.Prišli sme o všetko a mali sme len toľko čo na sebe.Aasi po 3 tyždňoch sme poprosili Nemcou aby snami zašli do Fekišoviec pre niejake veci.Nemci sa nedali uprosiť a tak sme museli vratiť naspet.O niekolko dni sme šli do Zalužic ale museli sme sa stamat vratit speť lebo tam bolo frontové pásmo.No a na druhy deň ja s mojim manželom vtedy este kamaratom sme pobrali bicykle ktore sme našli a sme sa pobrali speť do Fekišoviec.Co sa dalo susedia zachránili a odložili do kostola za oltár.Cela dedina bola vybrakovaná a skola bola uplne zničená.Zachranili sme si čo sa dalo a šli sme do Malčic.Naštastie pri Močaranoch sme stopli 1 nákladne auto ktore evakuovalo ľudi do Markoviec-susedna dedina Malčic.to bolo stestie ze sme to auto stopli lebo ja som vtedy mala len 19 rokou a už som vobec nevladala.Cesty boli preplnené vojakmi a liedadla strielali.Každu chvuľku sme sa hazdali do priekop.Došli sme domou a bolo asi 9 hodin večer. V Malčiciech bol kľud asi 1 tyžden.Potom prišli Rusi a nas sa pytali že koľko je hodin-pýtali sa nás to takto : Davaj časy čo znamená davajte hodinky.Pobrali nam všetky hodinky co sme mali.Fronta tam trvala asi 1 mesiac.Jedneho krasneho dňa sa ponad Malčice spustilo lietadlo ktore lietalo veľmi nízko. To lietadlo bolo Nemecke.Asi vo 4 záhrade od nas Nemci brali kone a Rusi ponich strielali.Jeden muz bol veľmi zranenýa museli mu amputovať nohu.Asi po 2 mesiacoch sme sa vratili do Michaloviec kde moj muž posobil ako učitel.Vtedy na školách posobili aj vysokoškolaci lebo učitelov vtedy vobec nebolo- lebo všetko bolo spustošené.

Diktovala to moja prababka ktora ma 85 rokou.

Diktovala : Marta Lukačova za slobodna Peterčikova. Písala: Radka Bacikova.