Alžbeta I.

1558 - 1603

a Narodila sa roku 1533. Bola dcérou anglického kráľa Henricha VIII. a jeho druhej manželky Anny Boleynovej. Na trón nastúpila 17. 11. 1558 a vládla dlhých 44 rokov. Jej nástup po hrôzovláde Márie vítal ľud s nadšením. Ešte zaujímavejšie je, že jej obľubenosť vydržala takmer po celú vládu. Napísali o nej, že „bola rozvážnou ženou vo svete násilníckych šialencov“. Nemala rada vojny ani dlhodobé politické intrigy. Bola skromná, aj keď niekedy túto jej vlastnosť nazvali až lakomosťou. Málo míňala a preto ani nevyžadovala vysoké dane od svojich poddaných. Všade mohla chodiť slobodne, bez obáv o svoj život. Davy jej volali na slávu známym „Boh ochraňuj kráľovnú“. Náboženstvo nebrala ako politiku ani ako fanatizmus. Vychovali ju ako protestantku, no počas krutovlády Márie neváhala požiadať nevlastnú sestru o katolickú výchovu, aby si zachránila život. Aj to je ukážkou jej pragmatického myslenia. To čo nedosiahli jej otec ani sestra sa jej podarilo bez veľkej námahy. Anglikánska církev sa stala oporou štátu. Pravdepodobne preto, že nebola fanatická, ani protestantská ani katolícka. V podstate išlo o umiernený protestantizmus, ktorý si priala aj väčšina národa. Katolícki kňazi podporujúci pápeža však boli postupne popravovaní. Jej prvým radcom bol William Cecil, neskorší lord Burghley. Jej doba bola dobou Shakespeare, ale aj slávneho piráta Francisa Drakea. Dlhodobo bolo cieľom Alžbetinej politiky Škótsko. V Škótsku prebiehala náboženská protestantská revolúcia. Jej vodcom bol John Knox. V Škótsku vládla Mária Stuartová. Jej manžel sa sta roku 1559 francúzskym kráľom. Po dvoch rokoch však zomrel a Mária sa vrátila do Škótska. Bola tajnou nádejou katolíkov, vládla však otrasne. Pravdepodobne nechal zavraždiť svojho nového manžela, keď sa jej omrzel. Tri mesiace po jeho smrti sa jej narodil syn Jakub (neskorší Jakub VI. škótsky a Jakub I. anglický). Šľachta, ale klebetila, že Jakub je synom potulného talianského hudubníka Davia Rizzia, ktorého urobila svojim radcom. Mária, veľká intrigánka, vyvolala na severe Anglicka katolícke povstanie. Zle pripravenú akciu kráľovná Alžbeta rýchlo potlačila. Protestantský naladené Škótsko povstalo a Mária zajalo. Tá po desiatich mesiacoch väzenia utiekla do Anglicka, kde hľadala pomoc u Alžbety. Radcovia kráľovnej Alžbety ju chceli okamžite popraviť, no kráľovná váhala. Nariadila vyšetriť Máriinu vinu, tá však všetky dôkazy označila za podvrh. Alžbeta svoju súperku väznila neuveriteľných 20 rokov. V roku 1587 sa blížila vojna so Španielkom. Krajina potrebovala pevnú jednotu. Kráľovnini radcovia sa rozhodli Máriu definitívne popraviť. Potrebovali zámienku. Istá skupina pripravila plán vraždy Alžbety. Listom oslovili aj uväznenú Máriu. Tá nielen súhlasila, ale odpísala aj vlastné inštrukcie. Aj napriek tomu Alžbeta váhala. Napokon sa rozhodla a tak 8. 2 . 1587 bola Mária Stuartová sťatá mečom. Vznikol zaujímavý paradox. Alžbeta sa odmietala vydať. V čase popravy Márie bolo jasné, že už žiadneho potomka ani nemôže mať. A tak sa následníko trónu mal stať Jakub VI. škótsky, syn popravenej Márie Stuartovej. Škótsko sa po poprave búrilo. Jakub však bol uzmierený veľkými peňažnými darmi a neoficiálnym prísľubom nástupu na anglický trón. Španielsko malo šete väčší dôvod na útok. Roku 1588 na Anglicko smerovala obrovská flotila, doplnené ešte 30 000 vojskom vojvodu z Parmy. Vtedy nik netušil, že to bude Alžbetine najväčšie víťazstvo. Flotila vedená Howardom a Drakeom porazila dovtedy najmocnejšie loďstvo sveta. Niekedy sa toto víťazstvo pokladá za začiatok koloniálnej moci Anglicka. Základ úspechu prinieslo delostrelectvo. Anglické delá mali oveľa dlhší dostrel ako španielske, takže k Angličanom sa španielske lode prakticky ani nedostali. V pozemnej bitke by Angličania určite prehrali. Na veľké vojny na súši nemali ani dostatok vojakov a ani peniaze. Vznikol tak základ anglickej politiky, ktorú uplatňovali úspešne niekoľko storočí. Nezasahovali veľmi do európskych konfliktov vojensky, skôr sa snažili podporiť svojich spojencov, resp. svoje záujmy a udržať v Európe rovnováhu. Alžbeta žila ešte dlho po tomto svojom víťazstve. Dožila sa 70 rokov, čo v jej dobe bol neuveriteľný vek. Krátko pred smrťou potlačila povstanie v Írsku, podnecované Španielskom a roku 1603 ho definitívne podmanila. Začiatkom roka 1603 sa už Alžbeta cítila veľmi zle. Odmietla lekára, stihla ešte označiť Jakuba Stuarta za následníka trónu a 24. 3. 1603 zomrela. Skončilo slávne obdobie, ktoré preslávil v svojich hrách William Shakespeare a ktorým začalo veľmocenské postavenie Anglicka.