história.školy
Z histórie budovy
Prvá štátna ľudová škola v Michalovciach vznikla v polovici 80. rokov 19. storočia – sídlila za mestskou radnicou, v budove tvaru T (dnes slúži potrebám žiakov a učiteľov prvého stupňa Základnej školy Pavla Horova). V 90. rokoch 19. storočia bola na mieste bývalého školského ihriska vybudovaná prístavba. Celý školský areál sa tak postupne stal centrom vzdelávania v mestečku. V 20. rokoch 20. storočia bola školská budova kompletne nadstavaná, čím nadobudla dnešný vzhľad. Objekt v minulosti slúžil pre potreby ľudovej školy, meštianskej školy a gymnázia. Budova je ale najčastejšie spájaná s bývalou meštianskou školou, kde v rokoch 1940 – 1944 učil významný slovenský básnik Pavol Horov (vlastným menom Horovčák) – v roku 1982 preto na priečelí školy odhalili pamätnú tabuľu básnika s jeho reliéfom (ide o dielo známeho sochára Arpáda Račka). Práve na jeho počesť bol škole roku 1998 udelený MŠ SR čestný titul ZŠ Pavla Horova. V susedstve objektu sa v minulosti nachádzal starý michalovský cintorín – v 40. rokoch minulého storočia ho však upravili do podoby mestského parku (pôvodnú funkciu tohto priestoru dodnes pripomína už len cintorínska kaplnka z 19. storočia).
Z histórie základnej školy
Do roku 1988 bolo v našom meste sedem základných škôl. 1.septembra 1988 pribudla ôsma. Prvý školský rok 1988/89 slávnostne otvoril riaditeľ školy PaedDr.Gabriel Hardík. Jeho zástupcom bol Mgr. Jozef Uchaľ. Pedagogický kolektív tvorilo 31 učiteľov a vychovávateľov. Hospodárkou školy bola Marta Čižmáriková, školníkom František Činčár. Vyučovací proces prebiehal v stiesnených pomeroch, pretože hlavná budova areálu školy patrila strednej priemyselnej škole strojníckej. V druhom roku existencie školy jej pribudla aj hlavná budova, SPŠS sa presťahovala do nových priestorov na Ul. Ľ. Štúra. Škole pribudlo 170 žiakov prvého ročníka, ktorí sa učili v siedmich triedach. Celkový počet žiakov bol 706 a učili sa v 25 triedach. Zmena vedenia školy nastala v školskom roku 1991/92. Riaditeľkou školy sa stala Mgr. Anna Majorošová a jej zástupkyňami Mgr. Kvetoslava Geľatková a RNDr. Eva Stieranková. Od roku 2000 bola riaditeľkou Mgr. Juliána Prégová a zástupkyňami Mgr. Valária Horňáková a Mgr. Valéria Kmecová. Pedagogický kolektív prechádzal rôznymi zmenami, jeho počet sa pohyboval od 31 členov v 1. roku až po 62 členov v šk. r. 1995/96. Po voľbách na funkciu riaditeľa školy v roku 2004 sa novým riaditeľom stal Mgr. Slávko Pavolko. V školskom roku 1988/89 sme začínali so žiakmi z rôznych škôl. Začali sa formovať žiacke aj učiteľské kolektívy. Aj napriek tomu činnosť žiakov a učiteľov smerovala k stmeľovaniu kolektívov, dosahovaniu dobrých výchovno-vzdelávacích výsledkov, vytváraniu správnej pracovnej atmosféry. V tomto období najlepšie výsledky dosahovalo Školské športové stredisko džuda pri VIII ZŠ Michalovce. Najviac si ceníme úspechy na Majstrovstvách SR a Majstrovstvách ČSFR, na ktorých žiačka Hurová Zuzana obsadila v roku 1990 tretie miesto a o rok neskôr štvrté miesto. Aj v ďalších rokoch sme získali tituly majstrov SR v džude žiakov a žiačok-Miciková Karin, Dorčáková Alena, Popiková Lenka, Papanová Martina, Kohútová Martina, Kaničárová Denisa, Kelemenová Zuzana, Vysaniková Petra, Butkovský Peter, Hovancová Ľubomíra, Geľatko Radoslav, Maščeník Vlado, Badida Ján, Hrehová Lenka, Murdzíková Zuzana, Juhasz Peter, Lukáčová Andrea. Najlepší žiaci tohto športového strediska boli pravidelne vyhodnocovaní ako najlepší športovci roka v našom okrese. Od školského roku 1991/92 sa žiaci našej školy začali umiestňovať na popredných miestach v týchto okresných, krajských ba aj celoštátnych súťažiach: Zo žiakov, ktorí dosahovali vynikajúce výsledky spomenieme napríklad Ján Uhrín, Gabriela Balážová, Tomáš Uhrín, Jozef Ružinský, Jozef Varju, Miroslav Surmánek, Michal Stankay, Lenka Rejmanová, Kristína karoľová, Veronika Urbančíková, Lukáš Poľaško, Adriána Haberová, Veronika Urbančíková, Peter Servista a mnohí iní. Minuloročné úspechy si môžete pozrieť aj v samostatnej časti www stránky. Najúspešnejší bol minuloročný celoštátny víťaz geografickej olympiády Štefan Kišo.
Foto z histórie 1Foto z histórie 2
Foto z histórie 3
Foto z histórie 4
Pavol Horov
Narodil sa 25. mája 1914 v Bánovciach nad Ondavou. Občianskym menom Pavol Horovčák.
Do ľudovej školy chodil v rodisku a v Moravanoch. V r. 1926-34 absolvoval gymnázium v Michalovciach. Študoval na učiteľskej akadémii v Bratislave, kde získal spôsobilosť učiť slovenčinu, zemepis a dejepis.
Učil na ľudovej škole v Čani a na meštianskej škole v Michalovciach.
Po oslobodení bol riaditeľom Československého rozhlasu v Košiciach. V roku 1951 prešiel do Bratislavy a stal sa šéfredaktorom, neskôr riaditeľom vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Bol tajomníkom Zväzu slovenského spisovateľov. Od r. 1964 sa venoval iba literárnej práci.
Publikovať začal v stredoškolskom časopise Lúč, v Študentskom časopise a Svojeti.
Verše mladého Horova prezrádzajú vplyvy folklórnej piesne a štúrovskej lyriky. Čoskoro sa orientoval na poéziu Laca Novomeského, od ktorého sa učil poetickému vyjadrovaniu, ale aj kritickému postoju k sociálnej problematike.
Jeho básnicky talent sa začal rozvíjať v čase náporu fašizmu. Prvá zbierka Zradné vody spodné (1940) je zrelým umeleckým činom, prejavom občianskej statočnosti a aktívneho humanizmu.
V druhej zbierke Nioba matka naša (1942) odpor k vojne ešte vystupňoval a zintenzívnil svoj vzťah k osudom trpiaceho ľudstva.
Básnikovým zdrojom istôt bol vzťah k rodnému kraju a k matke. Svedčí o tom zbierka Návraty (1944). Je to poézia oslavujúca domov, jeho nedotknuteľnosť pred zlom doby. V zbierke Defilé (1947) sa znovu vrátil do čias druhej svetovej vojny. V zbierkach Moje popoludnie (1952) a Slnce nad nami (1954) vyjadril súhlas s budovateľským úsilím. V týchto zbierkach dochádza k obratu v jeho poézii smerom k prítomnosti. Po tejto ceste sa uberá jeho ďalší vývin, ako to dokazuje zbierka Vysoké letné nebo (1960).
Vracia sa v nej do rodného kraja preto, aby zachytil jeho premenu na pozadí času.
Po tejto zbierke sa ponoril opäť hlbšie do svojho vnútorného sveta.
Prejavuje sa v zbierke Koráby z Janova(1966).
Zbierku Ponorená rieka (1972) venoval L. Novomeskému.Je to posledná kniha, ktorá vyšla za jeho života.
Po smrti vyšli dva výbery z pozostalosti Asonancie (1976) a Z posledných (1977).
Pavol Horov patril medzi významných prekladateľov poľskej, bulharskej a sovietskej poézie.
Zomrel 29.septembra 1975 v Bratislave.
Viac informácii aj na WIKIPÉDIA
