Regionálne dejiny

Veľkomoravské obdobie na Východoslovenskej nížine - časť 1

Veľká Morava bola prvým štátnym útvarom západných Slovanov. Jej vznik patrí k najvýznamnejším udalostim našich dejín. Oproti predošlým obdobiam sa k veľkomoravskému viaže niekoľkonásobne viac písomných prameňov, ktoré nám umožňujú poznať najmä politické dejiny. Najcennejšie sú pramene staroslovanského pôvodu, predovšetkým Život Konštantína a Život Metoda. Žiadny z prameňov sa netýka konkrétne Vých. nížiny, ale viaceré dovoľujú vysloviť hypotézy viažúce sa k tomuto obdobiu. Na Vých. nížine aj naďalej najdôležitejším materiálom pre výskum sú archeologické nálezy. Písomné pramene môžeme použiť ako vhodné doplnenie výskumu. V otázke príslušnosti Vých. nížiny k Veľkomor. ríši sa môžeme oprieť už aj o písomné pramene. Prvá spoľahlivejšia správa vznikla počas vlády anglického kráľa Alfréda(871-901). Išlo o anglický preklad známeho diela História mundi, ktorý opisoval európske krajiny. Informácia pochádzala od kupca Wulfstana. Podľa opisu jednotlivých krajín sa usudzuje, že Európu navštívil okolo roku 870. Časť opisu znie: " A títo Moravania majú na západ od seba Durínčanov a Čechov i časť Bavorov na juh od nich, na druhej strane rieky je Korutánsko, siahajúce na juh až k horám, zvaným Alpy. Do tých istých hôr siahajú i hranice Bavorov a Švábov. Potom na východ od Korutánska z tamtej strany pustého kraja je kraj Bulharov a odtiaľ na východ Grécko. Na východ od Moravanov sídlia Vislania a na východ od nich je Dácia, kde kedysi bývali Góti." Podľa tejto správy hranice počas vlády Rastislava siahali až po Tisu, lebo územie susedilo s Dáciou. Ďalej môžeme z tohto opisu vysloviť aj predpoklad, že Moravania nesusedili s Bulharmi, ako sa niekedy uvažovalo. Autor správy poznal lokalizáciu Bulharska a zdá sa, že celkom správne. No Bulharov neuvádza ako susedov Moravanov. Opis sa vzťahuje na situáciu pred najväčším územným rozsahom VM za Svätopluka. Územný rozsah Veľkej Moravy sa menil v súvislosti so zmenami na panovníckom tróne. V čase zjednotenia nemôžeme presne určiť územný rozsah štátu. Písomné pramene nedostatočne opisujú aj politický vývoj počas vlády MojmíraI. Predpokladam, že územný rozsah na východe nepresiahol v tom čase hranice bývalého Pribinovho kniežatstva. Mojmír nemal potrebnú vojenskú silu na ďalšie výboje, čo by dokazoval aj nezáujem franských letopiscov a kronikárov. Z ich pohľadu sa vlastne nič významné nestalo. Mlčanie písomných prameňov preto treba kompenzovať inou formou výskumu. Na základe archeologických nálezov a rozborom listinného materiálu vznikla teória, podľa ktorej dediny obsahujúce v názve rôzne formy slova Morava, vznikli v čase príchodu Moravanov na podmanené územie. Niekedy sú vysvetľované aj ako miesta pobytu mojmírovských vojenských družín, ktoré mali slúžiť k udržaniu získaného územia. To ma viedlo k hľadaniu podobných lokalít aj na Vých. nížine. Jediným príkladom sú Moravany, ležiace v severozáp. časti Vých. nížiny. Dedina dnes leží na strategicky výhodnom mieste, na úpätí pahorkatiny Pozdišovského chrbta. Aj dodnes zachované miestne názvy svedčia o dôležitosti v neskoršom ranouhorskom období. Les nad obcou sa aj dnes nazýva Ruský a v jeho blízkosti stála v stredoveku dedina, ktorej názov sa zachoval v listine z roku 1390 v podobe Oroszfalu. Dediny s týmto názvom sa interpretujú ako dediny strážcov, využívaných v čase vlády arpádovskej dynastie. Názov samotných Moravan sa zachoval v podobe Morua z r. 1247 a Morowa (Moroua) z roku 1252. Porovnaním s dedinami na záp. Slovensku však zistíme rozdiel. Označenia "západných" Moravan sa zachovali v podobách Marót a jemu blízkych tvaroch. F.Uličný vysvetľuje tieto odlišnosti tým, že záp. podoby názvov prešli do listín a do maďarčiny z tvarov pochádzajúcich z veľkomoravského obdobia. Pôvod zemplínskych Mora- van, ktoré túto podobu nemajú, je vysvetľovaný ako iniciatíva Arpádovcov, pričom mali podobnú funkciu ako osady s vojenskou hotovosťou.Archeologické nálezy z vlastných aj cudzích prieskumov (J.Macák) skutočne dokazujú najstaršie stopy osídlenia datované až do 11. st. Spomenuté argumenty môžu oprávňovať k predpokladu neexistencie veľkomoravskej moci na Vých. nížine v čase panovania Mojmíra I. Najbližším dôkazom veľkomoravskej prítomnosti sú nálezy zo Spiša, kde máme presvedčivé dôkazy o zániku hradiska v Spišských Tomášovciach a vybudovaní nového neďalekého hradiska v Smižanoch, zrejme v dôsledku moravskej invázie. V prvej polovici 9. st. nebadať výrazné zmeny ani v materiálnej kultúre.

Pokračovať