Regionálne dejiny
Veľkomoravské obdobie na Východoslovenskej nížine - časť 1
Veľká Morava bola prvým štátnym útvarom západných
Slovanov. Jej vznik patrí k najvýznamnejším udalostim našich
dejín. Oproti predošlým obdobiam sa k veľkomoravskému viaže
niekoľkonásobne viac písomných prameňov, ktoré nám umožňujú
poznať najmä politické dejiny. Najcennejšie sú pramene
staroslovanského pôvodu, predovšetkým Život Konštantína a
Život Metoda.
Žiadny z prameňov sa netýka konkrétne Vých. nížiny, ale
viaceré dovoľujú vysloviť hypotézy viažúce sa k tomuto
obdobiu. Na Vých. nížine aj naďalej najdôležitejším
materiálom pre výskum sú archeologické nálezy. Písomné
pramene môžeme použiť ako vhodné doplnenie výskumu.
V otázke príslušnosti Vých. nížiny k Veľkomor. ríši sa
môžeme oprieť už aj o písomné pramene. Prvá spoľahlivejšia
správa vznikla počas vlády anglického kráľa Alfréda(871-901).
Išlo o anglický preklad známeho diela História mundi, ktorý
opisoval európske krajiny. Informácia pochádzala od kupca
Wulfstana. Podľa opisu jednotlivých krajín sa usudzuje, že
Európu navštívil okolo roku 870. Časť opisu znie: " A títo
Moravania majú na západ od seba Durínčanov a Čechov i časť
Bavorov na juh od nich, na druhej strane rieky je Korutánsko,
siahajúce na juh až k horám, zvaným Alpy. Do tých istých hôr
siahajú i hranice Bavorov a Švábov. Potom na východ od
Korutánska z tamtej strany pustého kraja je kraj Bulharov a
odtiaľ na východ Grécko. Na východ od Moravanov sídlia
Vislania a na východ od nich je Dácia, kde kedysi bývali
Góti."
Podľa tejto správy hranice počas vlády Rastislava
siahali až po Tisu, lebo územie susedilo s Dáciou. Ďalej
môžeme z tohto opisu vysloviť aj predpoklad, že Moravania
nesusedili s Bulharmi, ako sa niekedy uvažovalo. Autor
správy poznal lokalizáciu Bulharska a zdá sa, že celkom
správne. No Bulharov neuvádza ako susedov Moravanov. Opis sa
vzťahuje na situáciu pred najväčším územným rozsahom VM za
Svätopluka.
Územný rozsah Veľkej Moravy sa menil v súvislosti so
zmenami na panovníckom tróne. V čase zjednotenia nemôžeme
presne určiť územný rozsah štátu. Písomné pramene
nedostatočne opisujú aj politický vývoj počas vlády MojmíraI.
Predpokladam, že územný rozsah na východe nepresiahol v tom
čase hranice bývalého Pribinovho kniežatstva. Mojmír nemal
potrebnú vojenskú silu na ďalšie výboje, čo by dokazoval aj
nezáujem franských letopiscov a kronikárov. Z ich pohľadu sa
vlastne nič významné nestalo. Mlčanie písomných prameňov
preto treba kompenzovať inou formou výskumu.
Na základe archeologických nálezov a rozborom listinného
materiálu vznikla teória, podľa ktorej dediny obsahujúce v
názve rôzne formy slova Morava, vznikli v čase príchodu
Moravanov na podmanené územie. Niekedy sú vysvetľované aj
ako miesta pobytu mojmírovských vojenských družín, ktoré mali
slúžiť k udržaniu získaného územia. To ma viedlo k
hľadaniu podobných lokalít aj na Vých. nížine. Jediným
príkladom sú Moravany, ležiace v severozáp. časti Vých.
nížiny. Dedina dnes leží na strategicky výhodnom mieste, na
úpätí pahorkatiny Pozdišovského chrbta. Aj dodnes zachované
miestne názvy svedčia o dôležitosti v neskoršom ranouhorskom
období. Les nad obcou sa aj dnes nazýva Ruský a v jeho
blízkosti stála v stredoveku dedina, ktorej názov sa zachoval
v listine z roku 1390 v podobe Oroszfalu. Dediny s týmto
názvom sa interpretujú ako dediny strážcov, využívaných v
čase vlády arpádovskej dynastie. Názov samotných Moravan sa
zachoval v podobe Morua z r. 1247 a Morowa (Moroua) z roku
1252. Porovnaním s dedinami na záp. Slovensku však zistíme
rozdiel. Označenia "západných" Moravan sa zachovali v
podobách Marót a jemu blízkych tvaroch. F.Uličný vysvetľuje
tieto odlišnosti tým, že záp. podoby názvov prešli
do listín a do maďarčiny z tvarov pochádzajúcich
z veľkomoravského obdobia. Pôvod zemplínskych Mora-
van, ktoré túto podobu nemajú, je vysvetľovaný ako
iniciatíva Arpádovcov, pričom mali podobnú funkciu ako osady
s vojenskou hotovosťou.Archeologické nálezy z vlastných
aj cudzích prieskumov (J.Macák) skutočne dokazujú najstaršie
stopy osídlenia datované až do 11. st.
Spomenuté argumenty môžu oprávňovať k predpokladu
neexistencie veľkomoravskej moci na Vých. nížine v čase
panovania Mojmíra I. Najbližším dôkazom veľkomoravskej
prítomnosti sú nálezy zo Spiša, kde máme presvedčivé dôkazy o
zániku hradiska v Spišských Tomášovciach a vybudovaní nového
neďalekého hradiska v Smižanoch, zrejme v dôsledku moravskej
invázie. V prvej polovici 9. st. nebadať výrazné zmeny ani v
materiálnej kultúre.
Pokračovať